Berlín/Bratislava
10. mája (TASR) - V plameňoch nacistického ohňa zhoreli diela
svetoznámych autorov ako Sigmunda Freuda, Franza Kafku, Jacka Londona,
Thomasa Manna, Ericha Maria Remarquea, Ernesta Hemingwaya, Bertolta
Brechta, Stefana Zweiga, Karla Marxa i mnohých ďalších. Všetko sa to
dialo pod dohľadom fanatického ríšskeho ministra propagandy Josepha
Goebbelsa, ako aj nacistických študentských spolkov v Nemecku.
Od najväčšieho pálenia kníh svetoznámych autorov na námestí Opernplatz v Berlíne uplynie v stredu 10. mája 90 rokov.
Pálenie kníh z 10. mája 1933 je najznámejším pálením kníh v histórii
ľudstva. Počnúc týmto dátumom nacistami ovládané študentské skupiny a
spolky verejne pálili knihy autorov, ktorých obviňovali zo šírenia
protinemeckého ducha.
Aktu predchádzalo zostavenie čierneho zoznamu neželaných autorov. Na
symbolickom akte hrozivého významu spálili študenti univerzít v prvý
večer viac ako 25.000 kníh, čím predznamenali éru štátnej cenzúry a
kontroly kultúry.
Vo fakľových sprievodoch pochodovali tisíce študentov. Len v Berlíne sa
na námestí Opernplatz zhromaždilo približne 40.000 stúpencov Tretej
ríše.
K páleniu kníh nedošlo len v Berlíne, ale nacisti vtrhli po celom
Nemecku do kníhkupectiev, knižníc a skladov vydavateľov, aby
skonfiškovali materiály, ktoré považovali za nebezpečné. Pálenie diel sa
uskutočnilo celkove v 34 univerzitných mestách. Autormi diel, ktoré
skončili v plameňoch, boli významní židovskí, liberálni a ľavicoví
spisovatelia.
Podobná udalosť sa odohrala už na začiatku 19. storočia. V roku 1817, na
300. výročie zverejnenia 95 téz Martina Luthera, zorganizovali nemecké
študentské spolky festival, počas ktorého pálili protinárodné texty a
literatúru, ktorú považovali tiež za nenemeckú.
Cieľom fašistického ministra propagandy Goebbelsa bolo synchronizovať
profesionálne a kultúrne organizácie s nacistickou ideológiou a
politikou. Vláda na čele s Adolfom Hitlerom sa zbavovala Židov a ďalších
umelcov, pôsobiacich v rôznych kultúrnych organizáciách, pretože podľa
nacistických ideológov boli politicky podozriví a vytvárali degenerované
nenemecké umelecké diela.
Medzi autormi, ktorých knihy spálili, boli napríklad diela známych
socialistov Bertolta Brechta a Augusta Bebela, tvorcu klasickej podoby
teórie komunizmu Karla Marxa či diela nositeľov Nobelových cien - fyzika
Alberta Einsteina a spisovateľa Ernesta Hemingwaya.
Ohne pohltili aj spisy ďalšieho nositeľa Nobelovej ceny Thomasa Manna,
ktorého podpora Weimarskej republiky a kritika fašizmu vyvolali hnev
nacistov. V plameňoch skončili tiež diela Ericha Maria Remarquea.
Nacistickí ideológovia hanobili jeho svetoznámy protivojnový román Na
západe nič nové ako literárnu zradu na vojakoch.
Ďalšími autormi zaradenými na čiernu listinu boli Američania Jack
London, Theodore Dreiser a Helen Kellerová, ktorej viera v sociálnu
spravodlivosť ju povzbudzovala, aby presadzovala zdravotne postihnutých
ľudí, pacifizmus, zlepšenie podmienok pre robotníkov a volebné práva
žien.
Medzi spálenými dielami sa ocitli aj zväzky židovského básnika 19.
storočia Heinricha Heineho, proroctvo ktorého z roku 1822 sa začalo
napĺňať: "Tam, kde sa pália knihy, dôjde napokon tiež na pálenie ľudí."
V máji a v auguste 1933 spálili stúpenci nacizmu spolu minimálne 35.000
kníh. Kópie väčšiny z nich prežili a mnohé tituly sa po ich opätovnom
publikovaní po skončení druhej svetovej vojny stali opäť bestsellermi.
Nemecký prezident Horst Köhler označil v máji 2008 - pri príležitosti
75. výročia pálenia kníh - túto udalosť za symbolický krok pri uchopení
moci nacistami a za hanbu Nemecka.
0